šesť hodín v nemocnici pre vybratie pár stehov

Dnešný deň bol pre mňa viac než traumatizujúci,
keď z myšlienky že budem v nemocnici kvôli vyberaniu stehov maximálne pol hodinu,
som tam v skutočnosti bol viac ako šesť hodín.

Celý dôvod spočíval vlastne v tom že 20.02. sa mi stala menšia nehoda dôsledkom čoho mi trebalo zašívať hlavu.
Nebolo to nič vážne, bola to malinká rana a hlavne už v deň keď sa mi to stalo som sa cítil úplne normálne. Žiadne závrate ani bezvedomie nič, skrátka jakkeby sa nič ani nestalo.

Ako som už spomínal, do nemocnice som išiel na 7:00 s domnienkou že behom polhodiny budem hotový a pôjdem domov.
Keď už sa postupne blížila ôsma hodina ( 8:00 ) už mi bolo jasné že do práce dnes načas neprídem.
Okolo ôsmej ma konečne zavolali dnu a už podľa spôsobu ako sa ma lekár vypytoval a neustále niečo vyťukával na klávesnici, tak mi bolo pomaly jasné že má toho na pláne viac ako len vybrať mi tie 2-3 stehy z hlavy.

Ako prvé som musel ísť na rentgen lebky a nechať overiť snímky primárom. Ak som si dobre všimol v nemocnici sú asi tri oddelenia s rentgenovými prístrojmi, jedno je dokonca 2m vedľa chirurgickej ambulancie odkiaľ ma poslali preč.
No mňa poslali na to ktoré je úplne na druhom konci nemocnice.
Paráda našiel som to oddelenie. No trvalo cca 20 minút kým si ma zavolali dnu.
Potom keď som sa príslušnej doktorky spýtal že kedy budú tie snímky hotové "vydesila" ma odpoveďou že až o 11:00. Podotýkam že mi to hovorila okolo 8:30.
No keď som jej povedal že ich potrebujem hneď lebo s nimi musím ísť aj k neurologičke tak na mňa pozerala jak na tela a čo sa mi páčilo hneď vedela, ktorý lekár ma poslal =)
No potom keď som jej aj ukázal papier že som fakt "urgentný" prípad tak po niakych 5-10 minútach boli moje snímky hotové.
No odtiaľ ma znovu poslali niekde kde som ešte nikdy nebol aby mi nejaký vrchný lekár potvrdil snímky že je všetko v poriadku.
Takže som si zas spravil jedno kolečko okolo nemocnice a znovu čakal cca 10 minút kým vyšiel niekto von. Krása mal som šťastie lekár potvrdil moje snímky behom pár minút a mohol som aj ísť.
No keď som opustil oddelenie zistil som že okrem snímok a rôznych vyšetrovacích papierov mi nevrátili moju zdravotnú kartičku. Tak som sa pekne vrátil späť a čo ma doslova naštvalo, že len na to aby mi otvorili a vrátili kartičku som musel čakať možno aj 20 minút.

Hurá, misia úspešná, mám za sebou prvú časť úlohy a môžem ísť k neurologičke.
Samozrejme som ale nemal ani potuchy kde asi môže byť tak som pekne mohol ísť späť na vrátnicu kde som sa spýtal na neurologické oddelenie.
Biely pavilón napravo od hlavnej budovy, prvé poschodie. Fajn, prečo by mali mať všetko v jednej budove však? Tak som sa zase trochu prešiel kým som tam dorazil.
Tak konečne som pred dverami Neurologické Oddelenie. Zazvoním raz, po pár minútach druhýkrát, nikde nič.
Tak som sa zase pekne mohol ísť prejsť na chirurgické oddelenie oznámiť že na neurologickom ma nikto nepustil dovnútra a že na dverách majú papier s ordinačnými hodinami od 14:00 do 16:00.
Sestrička to povedala doktorovi a ten zavolal primárke na neurologickom že prečo ma nechcú prijať atď. Tak som sa tam znovu vrátil, zase zvoním a nikde nič.
Po čase ale išiel von chlapík s pacientom a ten mi povedal že sa neurologická ambulancia presťahovala, takže som si v duchu povedal svoje.
Keď som vošiel konečne do správneho neurologického oddelenia bolo niečo po deviatej. Sestrička mi zobrala papiere a povedala že nech si kľudne sadnem a počkám kým príde doktorka.
V čakárni som bol sám takže som si pochopiteľne myslel že aspoň tu skončím rýchlo.
Časom medzitým prišla rodinka kde ich dcéra mala zranenú jednu nohu.
Časom ešte rodinka rómov, ktorí sa o hluk v čakárni ochotne postarali, no a hodiny len pribúdali a pribúdali.
Časom tam prichádzalo veľa ľudí, mnohí odišli, niektorí ostali a sestrička zakaždým len oznamovala že doktorka tu nie je treba počkať.

No skrátim to a tak koncom článku poviem že do ordinácie k neurologičke som sa dostal nakoniec okolo 12:45.
Iróniou je že si ma zavolali dnu akurát vtedy keď som už úplne seriózne uvažoval nad tým že si vypýtam od sestričky papiere a idem domov, keďže stehy som z hlavy mal dávno vybraté len skrátka musel som si vybaviť aj tie všelijaké vyšetrenia.
Keď som sa s neurologičkou rozprával že prečo ma k nej poslal doktor, aký som mal úraz atď. tak sa dokonca aj ona čudovala že načo to vlastne bolo dobré ma takto popreháňať po rôznych vyšetreniach keď mi naozaj nič nebolo a môj stav potvrdila aj neurologička.
Konečne keď som mal všetko čo trebalo za sebou vracal som sa ajtak už dosť znechutene tým dlhým čakaním do chirurgickej ordinácie kde som hneď aj odovzdal všetky papiere sestričke, a zase som mal čakať.
Medzitým som zavolal otca že môže pre mňa prísť v domnienke že už to nebude dlho trvať a skončím tam.

Ale jakkeby toho nebolo už takto dosť, aj spolu s otcom som tam čakal ešte minimálne 40 minút. Len na to aby mi potom doktor povedal že dobre všetko je v poriadku.

Toto všetko som musel absolvovať kvôli jednej malej rane na hlave ktorá už vlastne bola zahojená len trebalo vybrať stehy. Od 7:00 do 13:45 približne, hladný, unavený, a hlavne nasratý, že doktorko ma posiela po vyšetreniach v deň keď mi má len vybrať stehy, a nie v deň keď sa mi stala nehoda.